Každý z nás má iné zázemie a odlišnú východiskovú pozíciu, ktorá ovplyvňuje naše možnosti vzdelávať sa. Učiteľky a učitelia sa tak ocitajú pred rozmanitými skupinami študentstva, kde sú zastúpení žiaci a žiačky s rozdielnym socio-ekonomickým statusom, národnosťou, etnickým pôvodom, komunikačným štýlom, kultúrnym kontextom, šancami, schopnosťami, predošlými skúsenosťami a mnohým ďalším. Všetky tieto faktory ovplyvňujú to, ako sa daná osoba učí.

Univerzálny dizajn vo vzdelávaní

Reakciou na odlišné životné situácie a možnosti vzdelávať sa je inkluzívna pedagogika, ktorú možno vnímať ako kritiku toho, čo sa niekedy nazýva “deficitný prístup”. Ten predpokladá alebo dokonca vyžaduje, aby znevýhodnené alebo marginalizované študentstvo vynakladalo úsilie navyše, aby sa dostalo na rovnakú úroveň ako skupiny s lepším zázemím a odkazuje ho na dodatočnú podporu mimo triedy. Oproti tomu sa inkluzívna pedagogika snaží o zakotvenie spravodlivého prístupu a príležitostí zažiť úspech pre všetkých, bez ohľadu na to, aká je ich štartovacia čiara. Všetko priamo v škole tak, aby boli vzdelávacie príležitosti dostatočne dostupné pre každého a tým pádom sa každý žiak a žiačka mohli zúčastňovať na živote triedy. [2]

Obdobne je univerzálny dizajn vo vzdelávaní (po anglicky universal design for learning — UDL) rámcom, ktorý má byť široko inkluzívnym bez toho, aby bol príliš individualizovaný. Namiesto čakania na to, až sa dozvieme, že konkrétny študent potrebuje dodatočnú alebo špecializovanú podporu a následnej priamej reakcie na nastalú situáciu, nabáda prístup UDL vyučujúcich, aby plánovali svoje učebné osnovy a metódy predvídajúc širokú rozmanitosť vzdelávacích potrieb a možností študentov. Skôr ako na úzke prispôsobenie sa špecifikám vzdelávaných, sú princípy UDL holistickým prístupom k podpore učenia sa každého žiaka a žiačky. [2]

Výsledkom aplikácie princípov UDL je potom vzdelávacie prostredie, ktoré reaguje na rôznorodé potreby učiacich sa, a to nielen v kontexte nadobúdania vedomostí či kompetencií, ale do úvahy by mali byť takisto brané aj osobné (sociálne alebo emocionálne) potreby študujúcich.

3 zásady Univerzálného dizajnu vo vzdelávaní

Pri snahe o vytváranie inkluzívneho vzdelávania by mal byť dôraz kladený na podporu učiteľstva pri vytváraní takých edukačných postupov v triede, ktoré podporujú zásady UDL, a to:

1. Rozmanité spôsoby reprezentácie, ktoré poskytujú žiakom rôznorodé spôsoby získavania informácií (čo sa učia?);

2. Pestré prostriedky zapojenia, ktoré zohľadňujú záujmy a preferencie žiakov pri učení a zabezpečujú, že sú primerane motivovaní učiť sa (prečo sa učia?);

3. Odlišné možnosti vyjadriť sa, ktoré umožňujú žiakom využiť alternatívne spôsoby pre demonštráciu ich porozumenia (ako sa učia?). [3]

Transparentnosť hodnotenia a možnosť sebareflexie sú veľmi dôležité

Príležitosť pre individualizáciu výuky sa prejavuje najmä v možnosti pracovať spôsobom a v tempe, ktoré študujúcim vyhovuje, prispôsobení vzdelávacieho prostredia triedy, úpravou obsahu napríklad po formálnej stránke (zvolený jazyk, zapojenie multimediálnych prvkov či vizuálnych pomôcok) alebo prostredníctvom využívania gradovaných úloh. Taktiež je nesmierne dôležité nastaviť hodnotenie čo najviac transparentne tak, aby žiaci vedeli, za čo a prečo sú hodnotení, ako sa môžu poučiť z chýb a mohli zažívať úspech. [4] S tým sa pojí aj jasné nastavovanie očakávaní vyučujúcich od študentstva a priama komunikácia požiadaviek pre úspešné absolvovanie aktivity spolu s vysvetlením hodnotiacich kritérií.

Nástrojom, ako sa možno priblížiť k účinnej reflexii potrieb jednotlivých žiakov a žiačok, je pravidelný zber spätnej väzby počas samotnej hodiny alebo aj celého vzdelávacieho procesu. V digitálnom prostredí rastie záujem o digitálne personalizované vzdelávanie (DPV alebo po anglicky DPL), ktoré aktívne pracuje so zozbieranými dátami, avšak využívané nástroje či technológie sa v tejto oblasti značne líšia. [5] Cieľ však zostáva rovnaký — vhodne nastaviť učebné prostredie tak, aby na základe zozbieraných dát reagovalo na vzdelávacie aktivity študujúcich personalizáciou vzdelávacieho obsahu, zmenou zadaní alebo úpravou úrovne náročnosti jednotlivých úloh.

Ako uvádza Dillenbourg do budúcna existuje vízia, že triedy v školách by mohli vyzerať na prvý pohľad veľmi podobne ako dnes, len by boli naviac vybavené senzormi, ktoré by dodávali analytické údaje o učení a digitálnymi nástrojmi, ktoré by učiteľom nielen pomáhali realizovať rôznorodé vzdelávacie scenáre počas vyučovania, ale poskytovali by im aj spätnú väzbu o výuke v reálnom čase a podnety na zamyslenie sa nad zmenou prístupu, čo by v dôsledku malo ovplyvniť vzdelávacie výsledky žiakov. V súvislosti s takýmto prístupom je nutné riešiť jednak technologickú stránku, hľadanie výhodného spôsobu odovzdávania informácii učiteľstvu, ale najmä otázky ochrany súkromia vzdelávaných a etické aspekty. [6]

Je ale potrebné mať na pamäti, že dáta marginalizovaných a znevýhodnených skupín môžu byť menej vypovedajúce a bezpečné. Bohužiaľ, Brdička tvrdí, že vo väčšine prípadov ich nemožno v plnej miere využiť na pomoc žiakom, pretože digitálne nástroje bývajú navrhnuté s ohľadom na priemerného žiaka, a preto môžu byť žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami znevýhodnení. [7] Riziko prehlbovania nerovností voči rôznym demografickým skupinám pri zavádzaní vzdelávacích technológií preto nemožno ignorovať.

Prístupnosť by mala byť zakotvená v celom učebnom pláne

Prístup UDL by sa nemal týkať len časti učebného procesu, ideálne by bolo, keby prestupoval celým kurikulom. Na De Montfort University sa napríklad princípy UDL vo veľkej miere zohľadňujú už pri navrhovaní jednotlivých modulov a programov a stávajú sa tak základnými piliermi učebných osnov, nielen “tipmi a trikmi”, ktoré možno využiť pri koncepcii vyučovania. Využívajú k tomu tímový prístup k tvorbe učebných osnov s názvom CUTLAS (Creating Universal Teaching, Learning and Assessment Strategies), kedy sa na workshope s kľúčovými zainteresovanými stranami modul alebo program rozdelí na jednotlivé časti tak, aby ho bolo možné prepracovať z pohľadu UDL. [8]

Či už v prípade celého kurikula alebo jednej vyučovacej hodiny, je pravdou, že aplikácia princípov univerzálneho designu vo vzdelávaní je oproti súčasnému prístupu komplexnou úlohou a môže vyžadovať isté odhodlanie zo strany učiteľstva. Môže pomôcť, keď si uvedomíme, že UDL nie je obhajobou hyperindividuálnej podpory. [2] Skôr ako adresovanie každej špecifickej potreby učiacich sa, je ideou UDL integrácia širších štrukturálnych zmien, ktoré pomáhajú s tým, aby bolo vzdelávacie prostredie pútavejším a prístupnejším pre všetkých.

Zdroje:

[1] Česká školní inspekce. Sekundární analýza: Zajímavosti českého vzdělávání [online]. 2022. [citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.csicr.cz/cz/Dokumenty/Publikace-a-ostatni-vystupy/Sekundarni-analyza-Zajimavosti-ceskeho-vzdelavani

[2] Sanger, Catherine Shea. Inclusive Pedagogy and Universal Design Approaches for Diverse Learning Environments. Diversity and Inclusion in Global Higher Education: Lessons from Across Asia. 2020. [citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://library.oapen.org/bitstream/handle/20.500.12657/23168/1006985.pdf#page=46

[3] About Universal Design for Learning. Cast [online]. [citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.cast.org/impact/universal-design-for-learning-udl?_gl=1*1l9dols*_ga*ODQ2MDQyMjI0LjE2Nzc5NDc5MDE.*_ga_C7LXP5M74W*MTY3OTE2NDg3My44LjEuMTY3OTE2NDkwMi4wLjAuMA..

[4] VOTAVOVÁ, Renata, ZÁLESKÁ, Klára and JEŠÁDKOVÁ, Veronika. esatero zásad úspěšné práce s heterogenní třídou. Zapojme všechny [online]. 2022. [citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://zapojmevsechny.cz/clanek/detail/desatero-zasad-uspesne-prace-s-heterogenni-tridou

[5] VAN SCHOORS, Rani; ELEN, Jan; RAES, Annelies and DEPAEPE, Fien. An overview of 25 years of research on digital personalised learning in primary and secondary education: A systematic review of conceptual and methodological trends. British Journal Of Educational Technology. 2021. Dostupné z: https://kuleuven.limo.libis.be/discovery/fulldisplay?docid=lirias3476797&context=SearchWebhook&vid=32KUL_KUL:Lirias&search_scope=lirias_profile&adaptor=SearchWebhook&tab=LIRIAS&query=any,contains,LIRIAS3476797&offset=0

[6] DILLENBOURG, Pierre. Classroom analytics: Zooming out from a pupil to a classroom in OECD Digital Education Outlook 2021: Pushing the Frontiers with Artificial Intelligence, Blockchain and Robots. [online]. 2021.[citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://www.oecd-ilibrary.org/sites/336f4ebf-en/index.html?itemId=/content/component/336f4ebf-en

[7] BRDIČKA, Bořivoj. 2023. Data pro digitální personalizované vzdělávání. RVP [online]. [citované 19. 03. 2023]. Dostupné z: https://spomocnik.rvp.cz/clanek/23422/DATA-PRO-DIGITALNI-PERSONALIZOVANE-VZDELAVANI.html

[8] MERRY, KEVVIN. Designing curricula with Universal Design for Learning (UDL). Educational Developments. 2019. Dostupné z: https://www.seda.ac.uk/wp-content/uploads/2021/11/Ed-Devs-20.3-Web.pdf#page=10

Článek vyšel na blogu DESIGN KISK, kde lidé z Katedry informačních studií a knihovnictví Masarykovy univerzity v Brně píší
o výzkumu a designu informačních služeb 20.3.2023. Článek je na tomto webu publikován se svolením KISK MUNI.